Boli Slováci predlohou pre americký film Mimoni ?
Nepripomína aj vám vzťah slovenských občanov k ich milovaným lídrom mimoňov, ktorí stále hľadajú svojho Zloducha, aby mu mohli slúžiť a obdivovať ho ?
Opäť nás moria komentáre o výhre premiéra nad všetkými, názory pána Budaja o tom, že spôsob komunikácie zo strany pána premiéra štátu neškodí, ako ani široké politické a advokátske prepojenia postu šéfa špeciálnej prokuratúry a iné.
Nedozrel už čas položiť si otázku, dokedy nás bude baviť fanaticky a nekriticky podporovať politika, ktorý má vystriedať toho, ktorý sa stal tým zlým a zavrhnutým? A to len kvôli tomu, aby sme sa po čase zase mohli od nami podporovaného a rozmaznávaného miláčika odvrátiť a išli podporovať niekoho, kto nám pomôže sa ho zbaviť ?
Diagnózou nášho verejného života sa stalo, že na toho, koho podporujeme, nepripustíme krivé slovo a tolerujeme mu, nech robí hocičo.
A diagnózou dosť vážnou. Iba pacient si to ešte neuvedomuje.
Nenapadlo vás, že my si tých zloduchov tu vlastne vyrábame sami ? Tým, že sme ochotní okamžite tolerovať svojim vyvolencom obchádzanie pravidiel. To, že zákony neplatia pre všetkých rovnako nám nielenže nevadí, ešte zaútočíme na tých, ktorí sa opovážia vo vzťahu k našim miláčikom niečo namietnuť.
Nakoniec nám tu vyrastajú rozmaznané, arogantné napodobeniny lídrov a politikov, ktorí nezvyknutí na akékoľvek zákazy sa nám tu začnú protestne hádzať o zem, keď nás už zunovali a už im zrazu nechceme tolerovať všetko.
Alebo, keď sme s hrôzou precitli a zistili, k čomu naše rozmaznávanie napokon viedlo. Napríklad aj k tomu, že tí, ktorí majú zákon chrániť, sa stali priekupníkmi a so spravodlivosťou obchodujú ako stredoveká cirkev s predajom odpustkov.
A keď nám už veci prerastajú cez hlavu, zase hľadáme hrdinov a osloboditeľov.
Ale ako nás môže niekto oslobodiť od našej vlastnej malosti ?
Mimochodom českí susedia už majú jedno mesto s názvom Mimoň, možno by im nevadilo, keby sme ho prevzali aj na označenie nášho štátu.
