Príčiny chudoby

Na úvod, pre istotu, poviem, že tieto úvahy o kultúre sem dávam preto, aby to tu trochu žilo, keďže sa nedá usporadovať nejaké podujatia. Plánujeme s lektormi nejaké arteterapie, kurzy, prednášky, semináre, kultúrno – spoločenské, či športovo – kultúrne akcie…

A keďže tiež doma za PC sedia deti, sedím tú „v bubline“ a píšem sem úvahy, ktoré potom prenesiem do blogu.

Preto je to i dlhé (dlhé statusy som však experimentálne nahral, nahovoril, kto nerád číta…ja tiež niekedy mám dosť za monitorom a nečítam…radšej knihu…, noviny…o kultúre a umení…). A teda potom to prenesiem a dám do blogu…

A tu k tej kultúre. Veľa toho, nad čím sa zamýšľam, čo v princípe u mňa tvorí i to, čo sa u sociálnych pracovníkov volá i: „sociálna politika“ (študoval som i sociálnu prácu (Bc.), veľa vysvetlili včera historici v relácií SK Dejiny. Téma ekonomika, transformácia od roku 1990…

Teda prvý moment je ten, že by nás malo trápiť to, ako to tu vyzerá, ak osa tu žije. Potom sa nad tým zamýšľať, mať chuť to zmeniť. A potom je tu postoj, ktorý stmeľuje spoločnosť, dáva pochopenie iným sociálnym skupinám, i sociálne vylúčeným a nie je to o obviňovaní, že si za to sami môžu, že sa nám tým uľaví, ak sa máme sami „zle“.

A mám dojem, že tá kultúra u nás je práve v tom, že je to kultúra „šakalov“ (podľa teórie tzv. nenásilnej komunikácie (stratégia „žirafa“ a stratégia „šakal“). Zmierenie s s tým, ako žije náš vzor, naši rodičia, preberanie príkladu. Choroba „hľadania výhovoriek“. Nízke sebavedomie, hierarchia „škatuliek“, do ktorých nás „poslalo“ i dlhoročné formovanie nášho školstva. Teda pre mňa je podstatné riešiť to školstvo u nás. Vzdelávanie. Nech s menej hodnotí, viac motivuje, viac umožňuje skúsenosť mať, vďaka pochopeniu toho, že čin sa rodí z podmienok, z podpory a možnosti mať sa lepšie, že to je „fenomén činorodosti“.

Argumenty historikov z tejto relácie sú asi takéto.

Podceňuje sa skúsenosť ľudí, ktorí uviazli v procese štrukturálnej nezamestnanosti konca storočia. Veľa z nich sa uzavrelo, začala nedôvera v inštitúcie, v štát, ktorá trvá doteraz. K tomu prišlo to, že dávali príklad deťom, ktoré s nimi spoločne v „nemohúcnosti“ v „hladových dolinách“ žijú, ktorí sa neosamostatnili, je im tam vlastne dobre. Fenomén maskáčov a krčmy s priateľmi…niečo ako vo filme s Bolkom Polívkom Kurvahoši…).

Teda je to na nás, či necháme podmienky nastavené len pre elitu (i v umení, kde sa to tiež dedí, to poslanie tvoriť),bo sa verejne, v rámci verejnej mienky nastaví model, ktorý podporuje tých, ktorí majú záujem prejsť z jednej sociálnej triedy, vďaka vzdelávaniu, i arteterapie, i kaučingu, do druhej, Hoc s triedy chudoby, sociálneho vylúčenia, stigmatizácie…

Myslím si, že tu viac ako pravica, ktorá si zvykla i na floskule, výhovorky, že netreba pomáhať, pomôže i tzv. sociálna politika akú má napr. tradícia kresťanstva, kde sa dbá na dôstojnosť človeka ako takého. Či súcit so všetkými živými bytosťami tak ako napr. v buddhizme. Preto ma i potešila program na ministerstve pôdohospodárstva, vytvorenie pracovnej skupiny pre zlepšenie podmienok života zvierat, ktorú sú chované, hospodárske zvieratá…

A teda dám príklad toho, čo sa žije. Sme v Petržalke a tu prejdú Vianoce. Väčšina si kúpi orezaný stromček, ktorý sa vyhodí a štruktúra, poriadok samosprávy to pozbiera, dá spáliť, je energia…

Menšina si kúpi stromček s koreňmi a ten vydrží dlhšie… potom vyschne pri koši…odvezie OLO…

Na dedine ak by si kúpili taký strom, predpokladám, že by ho zasadili pred dom. Za desať rokov desať stromov – živý plot…

Ale tu sa nezvykne pestovať tradícia, korene. to čo nebolo múdre, životaschopné, vďaka zmenenému režimu, diskontinuite spoločnosti, nepreberanie udržateľného modelu žitia, to sa opustilo, ušlo sa z rustikálneho do mestského, do sídliska. A korene nemajú hodnotu. Uzatvorenie, vytesnenie zo života, bežíme vpred…

Teda ja som taký stromček našiel pred našim komunitno – kultúrnym centrom na Medveďovej 21 v Petržalke a aj keď skoro vyschnutý, zasadil. Tvrdím, že stále má svoje funkcie, i vodu viac v pôde zadrží, oproti tráve, ktorá tu má podľa územného plánu funkciu relaxačnú. Teda, dnes som šiel okolo a naozaj je tam pod ním mokro, tráva vedľa vyzerá inak. Psičkári to rešpektujú, možno ich to motivuje popri svojej cestičke tradičnej pre nich a psíka, zasadiť si takto vlastný strom. Či celú alej…Mať tieň, značky…

Sme OZ Presadíme, máme tu toto centrum, zasadili sme za posledných sedem rokov viacero stromov, máme skúsenosť, niektoré i rastú. Pozývame čestných hostí, sadili a dávali príklad deťom v školských areáloch, na školách. Tento rok chceme to, aby bol náš čestný hosť každý, kto má záujem, dáme možnosti. Dáme hodnotu kontinuite, koreňom…

Chceme sa tiež venovať osobnostnému rastu, podpore ľudí, ktorí majú cieľ, venovať sa i prednáškam o finančnej gramotnosti, aktivizmu, občianstvu…i filozofia i iné…Napr. takéto rezbárske práce v prírode pri Dunaji vieme sprostredkovať pre záujemcov v kurze…

SK Dejiny: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14144/257935