1. apríl – Medzinárodný deň vtáctva

Pri príležitosti 1. apríla, kedy si pripomíname Medzinárodný deň vtákov, štartuje obdobie, kedy našim územím putuje najviac sťahovavých vtákov. Časť z nich u nás hniezdi, väčšina ale migruje ďalej na severské hniezdiská. Tradičné stredoeurópske oslavy príchodu jari, vtáčieho spevu a stromov sa pripomínajú od roku 1900 z obdobia Rakúsko-Uhorska, a tak sa táto tradícia zaraďuje medzi najdlhšie trvajúce významné prírodovedné dni na celom svete. Sťahovavé vtáky a ich spev badať v každom prostredí okolo nás. Preto je apríl ideálnym obdobím na poznávanie vtáčieho života v prírode. 

Vtáčia migrácia prebieha takmer celoročne. Najpozoruhodnejšia je na jar, kedy sa operence vracajú na svoje hniezdiská, aby vychovali novú generáciu potomkov. Ich prílet začína, v závislosti od počasia, už vo februári a odštartujú ho druhy, ktoré prezimujú na juhu alebo západe Európy. Tradične k nim patria škovránky, cíbiky, žeriavy, škorce či holuby hrivnáky. V priebehu marca a apríla k nám priletí viac ako 100 sťahovavých vtákov. Zoznam uzatvárajú druhy ako vlha obyčajná, červenák karmínový či kolibiarik sivozelený začiatkom mája.

“Ku koncu marca bolo na Slovensku pozorovaných viac ako 35 navrátilcov. Medzi nimi už aj druhy, ktoré zimujú v Afrike, napríklad bociany biele aj čierne, lastovičky, belorítky, lyžičiar biely či kačica chrapačka. Okrem bežnejších druhov boli pozorované aj vzácne operence ako labuť malá či cíbik stepný počas uplynulého obdobia jarnej migrácie.“, informuje Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. „Niektoré sťahovavé druhy, ktoré obvykle prezimujú v južnejších častiach Európy, však v dôsledku miernej zimy u nás zotrvali aj počas zimných mesiacov. Pozorované boli napríklad zimujúce žeriavy popolavé, močiarnice mekotavé, cíbiky chochlaté, pŕhľaviare čiernohlavé, chriaštele vodné a aj niekoľko jedincov bociana bieleho.“ Dodáva Gúgh.

Vtáčia migrácia je fascinujúci prírodný fenomén. Vznikala evolúciou vtáčích druhov, Zeme a jej klímy ako reakcia na sezónny dostatok alebo naopak nedostatok potravy. Vtáky sa pri sťahovaní riadia svojimi inštinktmi. Tie sú vrodené a zdokonaľované  učením sa. Mnohé druhy majú pud migrácie vrodený a niekoľko mesačné mláďatká dokážu samostatne preletieť mnoho tisíc kilometrov a prekonať také prekážky, ako sú vysoké pohoria, moria a oceány, alebo rozsiahle púšte. Iné zas migrujú v kŕdľoch s rodičmi a učia sa trasu, ktorou putujú generácie ich rodu už po tisícročia. Populácie druhov u nás migrujú Eurázijsko-Africkými migračnými trasami. Mnohé využívajú migračné koridory. Najvýznamnejšie sú juhovýchodná migračná trasa vedúca cez Bospor, juhozápadná trasa vedúca cez Gibraltár, trasa vedúca cez Taliansko a Stredozemné more. Mnohé vtáčie druhy ale migrujú aj v širokých frontoch naprieč krajinou a Stredozemným morom smerom do Afriky. Jarný návrat vedie podobnými trasami a prekonanie celej vzdialenosti je oproti jesennému putovaniu rýchlejšie, nakoľko vtáky ženie pud rozmnožovania smerom na ich hniezdiská, aby obsadili najatraktívnejšie teritória s dostatkom potravy.

Sťahovavé vtáky čelia mnohým hrozbám pozdĺž migračných trás a zimovísk, a často patria medzi ohrozené druhy. Hrozivá je miera nelegálneho lovu a strata vhodných území na odpočinok, vyhľadávanie potravy a prezimovanie. Neútešná situácia ich často čaká aj na hniezdiskách, kde sa im podmienky zhoršujú v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva, lesníctva, klimatických zmien či prenasledovaním a pytliactvom. Prežitie mnohých druhov je priamo závislé od tolerancie ľudí. Viaceré sťahovavé vtáky totiž hniezdia v našom susedstve a nikde inde hniezdiť nedokážu. Najznámejšími sú napríklad bocian biely, lastovička, belorítka či dážďovník.
 
Ornitológovia každoročne pozývajú v tieto dni na spoločné pozorovania a poznávanie vtáctva. Vzhľadom na aktuálnu situáciu však upriamujú pozornosť verejnosti na individuálne pozorovania vtáctva. Aj v mestskom a vidieckom prostredí je možné priamo vo svojom okolí sledovať desiatky vtáčích druhov a bádať ich život. Zapojiť sa tak môže každý záujemca aj do zberu údajov o jarných príletoch [1] napríklad lastovičiek či bocianov. Rodičia tiež môžu s deťmi realizovať zaujímavé aktivity z učebného materiálu Učíme sa o vtáctve [2] alebo sa zapojiť do pozorovania v rámci medzinárodnej kampane Jar ožíva – Spring alive [1]. Ten, kto nemá možnosť navštíviť zaujímavé prírodné prostredie, môže sledovať online prenosy z mokradí na Orave a Sennom[3].

Pobyt v prírode predstavuje v súčasnosti jediný možný spôsob trávenia voľného času mimo domova. Buďme však ohľaduplní a v chránených územiach sa pohybujme len tam, kde to je umožnené. Nerušme zbytočne živočíchy, ktoré sa pripravujú na najdôležitejšiu časť svojho života – zabezpečiť prežitie svojho druhu a vychovať svoje mláďatá.

Doplňujúce informácie:
[1]  Zaznamenávanie jarných príletov vtáctva
Jarné prílety na www.vtaky.sk  
V sekcii jarných príletov sú zhromažďované prvé jarné pozorovania sťahovavých vtákov. Každoročne je na Slovensku počas jarnej migrácie zaevidovaných 90 až 100 jarných navrátilcov zo zimovísk, ktorí pokračujú ďalej na sever alebo u nás hniezdia. Každý záznam o prvom prílete migrujúceho jedinca je užitočný. Pridajte aj vy svoje pozorovania: http://vtaky.sk/springarrivals  

Jar ožíva - Spring alive
Medzinárodná kampaň pre deti a mládež, do ktorej sa zapájajú všetky európske krajiny. Na webovej stránke www.springalive.net môžete zadávať prvé jarné pozorovania bociana bieleho, včelárika zlatého, lastovičky, kukučky, dážďovníka a brehule hnedej.

Atlas hniezd bociana bieleho na www.bociany.sk  
V databáze bocianích hniezd je možné sledovať dátum príletu jednotlivých bocianích párov na svoje hniezda. Každé hniezdo má svoju kartu v atlase, na ktorej je možné prílet zaevidovať.

[2] Učíme sa o vtáctve
Voľný čas môžete vyplniť aj zábavnými a poučnými aktivitami, pracovnými listami a pozorovaniami z nášho učebného programu, ktorý je na stiahnutie na tomto mieste: http://vtaky.sk/stranka/307-Vzdelavaci-program-Ucime-sa-o-prirode-v-prirode.html

[3] Online pozorovanie vtáctva
Online kamera CHVÚ Senianske rybníky – Vtáčí raj, lúka Ostrovik:
https://vtaky.online/senne.html

Online kamera CHVÚ Horná Orava – Vtáčí ostrov: https://vtaky.online/orava.html

 

Kontakt:

Miroslav Demko, SOS/BirdLife Slovensko - Orava, demko@vtaky.sk, 0905476779
Ján Gúgh, SOS/BrdLife Slovensko - Podunajsko, gugh@vtaky.sk, 0907149152
Matej Repel, SOS/BrdLife Slovensko - Zemplín, repel@vtaky.sk, 0904501437