Čo ma naučil opát Suger o Kráse

Veľmi mi chýba, že už mesiace som nebol v žiadnej galérií. Veď snáď nikde inde nenájdete toľko koncentrovanej krásy uzavretej v hrubých rámoch. A tá atmosféra; tiché šuchtavé kroky, vŕzgajúce dubové parkety, trochu ťažký vzduch a driemajúca stará dáma v pletenom svetríku s časopisom na kolenách. Tak špecifická atmosféra, aká panuje v našich galériách je zameniteľná leda tak s atmosférou v kostole.

Veľa nám toho v poslednom čase chýbalo. Niekomu chýbal kostol, niekomu boty. Niekto by rád cestoval do trópov a niekto aspoň k starým rodičom. Všimol som si, že za posledný rok sme dosť zhrubli. Niet sa čo diviť, je toho na nás všetkých veľa, a tak sa držíme toho mála čo nám zostalo – každý svojej pravdy. Svoje názory a postoje presadzujeme nástojčivejšie a bojovnejšie; množia sa nadávky a urážky, každý sa vo virtuálnom svete diskusií a komentárov môže stať hviezdou alebo mučeníkom. Alebo aj oboje naraz.

Asi by bolo moc odvážne tvrdiť, že to čo nám chýba je krása a umenie. Mohol by som tiež tvrdiť, že prvé sa mali otvoriť galérie a múzeá, ale to by som sa asi rýchlo ocitol v novom martyrológiu medzi odporcami korona opatrení. Ale predsa, nemôžem si pomôcť. Chýba nám krása a chýba nám umenie.

Keď sledujeme umenie, vychádzame zo seba. Sme konfrontovaní s inou pravdou o svete, náš horizont sa zväčšuje, meníme pohľad na veci. Ak s touto pravdou nesúhlasíme, nie sme povinní ju prijímať, ale rešpektujeme ju. Keď ide o „krásne umenie“, tak prežívame pocity radosti, vznešenosti, bázne, úžasu... Potom môžeme pokročiť ďalej a nechať sa zasiahnuť dielom tak, že v nás bude aj naďalej rezonovať, bude nás pretvárať na citlivejších, miernejších a lepších ľudí. Dielo nikdy nevzniká náhodou. Je produktom ľudskej tvorivosti, ktorá z objektívnej existencie vyberá a zobrazuje to podstatné, to sebe vlastné. V tomto sa umelecká krása líši od krásy prírody. V umeleckom diele sa stretávame s človekom.

Jediná kultúrna inštitúcia do ktorej som sa počas lockdown-u dostal bola univerzitná knižnica. Tak ma potešilo keď ju otvorili, že som si začal vo veľkom požičiavať knihy. Chodil som k okienku a vymieňal prečítané knihy za neprečítané, niekedy som si požičiaval knihy len z čírej radosti že môžem, požičiaval som si aj také, čo som nepotreboval, alebo nestíhal prečítať. Posledné, čo som si požičal sú Spisy o Saint-Denis od opáta Sugera.

Opát Suger je mimoriadne zaujímavá osobnosť, je to postava zo stredovekých dejín, ktorá nám otvára dvere do stredovekej estetiky. Čo to bolo za človeka veľmi ťažko zhrnúť do pár viet. Bol to opát, veľký čo do diela ktoré vykonal, však malej postavy a nízkeho pôvodu. Bol obhajcom a bojovníkom za pravú vieru, zároveň viedol celoživotný intelektuálny spor so sv. Bernardom z Clairvaux.  Zastával najvyššie pozície: bol opátom, diplomatom, štátnikom a istý čas regentom francúzskeho kráľovstva, spával však v malej cele prilepenej ku kostolu sv. Denisa. Opátstvo Saint-Denis, pohrebisko Francúzskych kráľov a miesto uchovávania ostatkov mučeníka  Denisa, sa mu stalo osudnou láskou, ktorej zasvätil život. Do tohto opátstva ho ešte ako malého chlapca priviedli rodičia, tu sa stal mníchom a neskôr opátom. Suger započína veľkolepú prestavbu opátskeho chrámu, neznáša totiž chaos a tlačenicu, ktorá vzniká pri každoročných slávnostiach. Na mieste tmavej a stiesnenej karolínskej baziliky tak vzniká nový, veľkolepý chrám, čím otvára snáď najfantastickejšiu epochu v dejinách architektúry – gotiku. Suger však neobnovuje len chrám, vynáša na svetlo aj rôzne staré poklady, zlaté krucifixy, liturgické nádoby vykladané drahokamami, slonovinové rezby; sám investuje obrovské peniaze do zháňania najlepších remeselníkov a výnimočných umeleckých kúskov, a to všetko pre väčšiu česť a slávu Božiu a k úcte jeho služobníka sv. Denisa...

Suger spraví ešte jednu výnimočnú vec, ako snáď jediný mecén umenia spisuje svoje vlastné skutky a činy. Môžeme uvažovať nad tým, aká bola jeho motivácia, dôležité je však, že sa nám zachovali jedinečné vyznania človeka, ktorý miloval krásu. Keď čítam Sugerove texty, vidím pred sebou muža, ktorý je ochotný obetovať všetko, aby získal tú najvzácnejšiu perlu, a keď ju získa, teší sa z nej a chváli sa ňou ako malé dieťa. Keď hovorí o pokladoch svojho chrámu, hovorí o nich s nákazlivou radosťou a vášnivou láskou. Prečo však vôbec spomínam opáta Sugera?

Často mi prichádzajú na um jeho slová, v ktorých opisuje svoje rozjímanie nad pokladmi Saint-Denis. Nachádzam v nich silný obraz pôsobenia krásy na človeka a tiež liek na našu hrubosť.

„Mám rád krásu božího domu, mnohobarevný lesk drahokamů mě odvádí od vnějších starostí a přenáší mně z hmotného světa do nehmotného, k upřímnému rozjímání o bohatství svatých ctností a je mi, jako bych dlel kdesi mimo tento svět, na místě, které neleží docela ani v špíně tohoto světa, ani v čistotě nebes, na místě, odkud bych se mohl s pomocí boží s povznesením přenést vzhůru do vyšších sfér.“

Stretnutie s Krásou je niečím výnimočným. Zasiahnutí ňou sa stávame inými, lepšími; približujeme sa k Bohu a k ľuďom, sme pozvaní do svojho vnútra. Len v úprimnom a pravdivom stretnutí so sebou samým sa môžem poznať, môžem sa meniť k lepšiemu. Pod vplyvom Krásy premieňame svet.

Na záver by som vám chcel ponúknuť ešte jedny Sugerove verše. Keď niekedy znova vstúpite do galérie, krásneho kostola, alebo sa jednoducho stretnete s dobrým a krásnym umením, chcel by som vás pozvať k meditácií nad veršami, ktoré Suger nechal vytepať na novú zlatú bránu opátskeho kostola:

„Kdo zatouží chválit krásu těchto dveří,

ať je dílem spíš než množstvím zlata měří,

ušlechtilost práce září v jejich jasu

a lidé poslušní pravdivého hlasu

podle světel pravdy branou Krista kráčí,

co je pravdy uvnitř, zlatá brána značí,

slabá duše skrze hmotu k pravdě stoupá,

padlá spatří světlo, vstává, znovu doufá.“

Poznámky:

Ak Vás zaujala osoba opáta Sugera odporúčam knihy v českom preklade:

ŠOUREK, Petr. (ed.): Skutky opata Sugera etc. Praha: Triáda 2003

ADÁMKOVÁ, Iva. (ed.): SUGER Spisy o Saint-Denis. Praha: OIKOYMENH 2006

Texty boli citované z prvej uvedenej knihy.

Obrázok: https://cs.wikipedia.org/wiki/Suger#/media/Soubor:Suger_Denis.jpg