D. Simmons: Páté srdce (Čitateľský denník 25/2021)
„Holmes odložil lžičku a zpříma na spisovatele pohlél. ‚Kéž by za tím stálo něco tak prostého, pane Jamesi. Nikoli, rozhodl jsem se předstírat vlastní smrt a zcela zmizet kvůli závěru, k němuž jsem racionálně dospěl… za využití indukčních a dedukčních metod, které ze mě učinily nejproslulejšího detektiva na světě. Závěru natolik šokujícímu, že nejen nezvratně změnil můj život, ale také mě přivedl, jak ste sám mohl vidět, k Pont Neuf, kde jsem svou cestu mínil ukončit.‘
‚Co by mohlo—,‘ začal James, ale pak rychle sklapl ústa, protože taková otázka by byla nesmírně troufalá a v rozporu s dobrými mravy.
Holmes se napjatě usmál. ‚Zjistil jsem, pane Jamesi,‘ řekl a naklonil se o něco blíže, ‚že nejsem skutečný. Jsem… jak by to formuloval člověk vašeho literárního formátu? Důkazy mě neomylně přivedly k odhalení, že jsem literární konstrukt. Smyšlenka jakéhosi inkoustem zamazaného pisálka. Fiktivní postava.‘“
Aktuálne mám s Danom Simmonsom menší problém — na ktorú poličku v našej domácej knižnici ukladať jeho knihy? Klásť ich medzi horory, detektívky, sci-fi, historické romány? Som rád, keď tvorba jedného autora predstavuje krásny súvislý rad a jeho knihy nemáme porozhadzované kade-tade po obývačke. So Simmonsom je to však naozaj veľmi ťažké.
Po tom, čo v deväťdesiatych rokoch zaujal celý svet (dokonalou) space operou Hyperion, začal rýchlo striedať rôzne žánre — až skončil pri viac-menej historických románoch, ktoré ozvláštňuje fantastickými prvkami. Mrazivý Terror sa venuje tragickej arktickej výprave sira Franklina, Drood poslednej nedokončenej knihe Charlesa Dickensa, Black Hills vytváraniu pamätníka Mount Rushmore. A Páté srdce Sherlockovi Holmesovi, ktorý vďaka svojim dedukčným schopnostiam zistí, že je fiktívnou postavou.
V roku 1893 si celý svet myslí, že po reichenbašskom incidente je Holmes definitívne mŕtvy. Slávny detektív však spolu so spisovateľom Henry Jamesom vyráža do Ameriky, kde chce vyriešiť starý prípad týkajúci sa údajnej samovraždy Clever Adamsovej. Prečo jej manželovi a priateľom každý rok prichádza poštou tajomná vizitka? Má to nejaký súvis s ich rodinným prepojením na amerického prezidenta? A čo knieža zločinu Moriarty — naozaj sa znova vynoril z podsvetia, alebo je len výplodom Sherlockovej heroínom zničenej mysle?
Simmons opäť využíva svoj veľký prehľad v histórii i literatúre a necháva detektíva i jeho nového parťáka prechádzať Amerikou, stretávať známe osobnosti a zasahovať do behu dejín. Ocitnete sa tak na večeri s Markom Twainom, prežijete pouličnú bitku, v ktorej Theodore Roosevelt nakope zadok miestnym vagabundom, a zažijete Svetovú výstavu v Chicagu.
Práve tento mix histórie a fikcie mám na Simmonsovi veľmi rád. Pre niekoho môžu byť popisy washingtonskej architektúry, technických noviniek či rozhovorov o dobovej politike a literatúre zdĺhavé, mne však nevadia. Aj keď nevyhnutne neposúvajú dej dopredu, sú pre mňa akýmsi pohodlným ušiakom, do ktorého sa môžem usadiť, a v pokojnom tempe si vychutnávať obdobie, ktoré ma zaujíma.
Na záver ma trocha mrzelo, že Simmons pri tom všetkom rochnení sa v kulisách tak trocha zabudol na svoju hlavný nápad — ako Sherlock Holmes, geniálny detektívny poradca a najslávnejšia postava viktoriánskych románov, naloží s poznaním, že je fiktívny? Kým je preňho Arthur Conan Doyle a v podstate aj Dan Simmons? Nie sme mi všetci tak trocha v koži literárnych postáv? Akoby na tento počiatok zápletky autor (aj napriek občasnému experimentovaniu) cestou po moriach, železniciach, výstavách a slávnostných recepciách zabudol.
Ale cesta samotná, tá veru stála za to.
D. Simmons: Páté srdce
Mystery Press, 2016
576 strán
*
85 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
