Kýchanie, slzenie očí, upchatý nos či zhoršené dýchanie. Kým naši rodičia a starí rodičia alergiu a astmu takmer nepoznali, dnes sú najčastejšími chronickými ochoreniami, ktorými už o pár rokov bude trpieť polovica ľudí. Už teraz stoja Slovensko tieto ochorenia viac ako 700 miliónov eur ročne. S teplejším počasím prichádza aj čoraz viac ťažkostí. Podľa odborníkov nebudú nasledujúce dni pre alergikov najlepšie. Niet divu, na scénu nastúpil najagresívnejší peľ – peľ brezy.

Trpíte alergiou?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má astmu celosvetovo viac ako 339 miliónov ľudí. Alergia a astma sú ako previazané nádoby. Až u 80 percent pacientov sa astma vyvinie z neliečenej alergie. Odborníci odhadujú, že v roku 2025 bude s alergiou zápasiť až 50 % obyvateľov EÚ.

<a href="https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/minister-lengvarsky-riesi-obrovsky-problem-pozrite-ako-chce-spracovat-2-miliony-slovakov?itm_site=plus1&amp;itm_template=rubric&amp;itm_modul=najcitanejsie-24&amp;itm_position=1" target="_blank" rel="noopener">Minister Lengvarský rieši obrovský PROBLÉM: Pozrite, ako chce spracovať 2 MILIÓNY Slovákov!</a>

„V súčasnosti predpokladáme, že vyše 30 % populácie trpí nejakou formou alergických ochorení. U detí sú to najčastejšie atypický ekzém, potravinové alergie, neskôr sa začínajú objavovať klasické alergické ochorenia dýchacích ciest, ako sú alergická nádcha a astma,“ hovorí Miloš Jeseňák, primár Oddelenia klinickej imunológie a alergiológie v Univerzitnej nemocnici Martin.

Problém alergie nie je len to, že postihuje čoraz viac jedincov, ale že alergické prejavy sa posúvajú do čoraz útlejšieho veku. Ťažkí astmatici sa objavujú už v predškolskom veku. Rozmach týchto civilizačných chorôb má viacero príčin. Sú nimi najmä škodliviny v prostredí a potravinách, zmena životného štýlu, stres, ale aj prekonanie infekcií.

Podľa alergiológa a imunológa Borisa Hruškoviča nie je náhoda, že alergickí sme práve na peľ, ovocie, zeleninu či zvieratá. Boli harmonickou súčasťou nášho života milióny rokov. „Človek sa významne vzdialil od života v harmónii s prírodou, čím ďalej, tým viac si vytvára svoj ,vlastný životný priestor´ plný smogu, áut, rôzneho žiarenia, virtuálnej reality a stresu. V našej západnej civilizácii máme tendenciu oddeľovať hlavu (mozog, psychiku) od tela (napríklad imunitný systém), ale vo východnom pohľade je to jeden celok,“ vysvetľuje odborník.

„Hovorím o tom preto, lebo aj to, že čím ďalej, tým viac času trávime pozeraním do obrazoviek, vplýva na fungovanie mozgu a ten je priamo prepojený na imunitný systém. Oddeľujeme sa od skutočného bytia v celku. A keď ideme do prírody, často musíme vykonávať extrémne športy a nezmyselné aktivity, akoby človek už nedokázal v prírode len tak byť a vnímať jej nadradenosť nad ľudskou civilizáciou,“ upozornil Hruškovič.

Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Žiaľ, nových prípadov alergikov bude pribúdať aj u detských pacientov. „Trend vzostupu od roku 1980 bol pomerne vysoký a stále stúpa, ale už to nie sú až také vysoké čísla v európskych krajinách. V chudobnejších krajinách sú na vzostupe. Mestský štýl, naša zmena štýlu života má na to najväčší vplyv,“ potvrdila lekárka Iveta Neuschlová z Kliniky detskej pneulomógie a ftizeológie Národného ústavu detských chorôb.

Sezóna alergikov posledné dni naplno odštartovala. Postupné otepľovanie v uplynulom týždni rozbehlo dovtedy pribrzdenú peľovú sezónu brezy. „Na väčšine územia monitorovacie stanice zachytili prvý peľ tráv z čeľade lipnicovité, ktorý patrí medzi významné silné alergény a v ovzduší sa bude vyskytovať až do jesene. Denné koncentrácie peľu brezy v ovzduší opäť dosiahli vysoké hodnoty,“ uviedla Janka Lafférsová z Oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica. V ovzduší sa bude vyskytovať aj peľ javora, jaseňa, topoľa, hrabu, duba, buka, orecha, platanu, brestu a drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité.

<a href="https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/korone-hrozi-dalsia-katastrofa-pavol-jakubec-vyvija-lieky-ktore-mozu-zachranit-ludstvo" target="_blank" rel="noopener">Ľudstvo čelí antibiotickej kríze: Pavol Jakubec vyvíja nové lieky, ktoré nás môžu zachrániť!</a>

Veľmi dôležité je alergiu správne liečiť. Tu je však problém so sezónnosťou ochorenia. Alergikov trápi v praxi ochorenie len pár týždňov, kým je im zle, po zvyšok roka na to kašlú. „Značne sa podceňuje správna liečba alergickej nádchy, ktorá je hlavným rizikovým faktorom rozvoja astmy v neskoršom živote. Pri včasnej diagnostike a nasadení správnej liečby, a to vrátane alergénovej imunoterapie, vieme u podstatnej časti pacientov zastaviť alergický proces a zásadným spôsobom znížiť riziko rozvoja astmy,“ varuje Jeseňák.

Riešiť problémy s alergiou by ste teda mali celý rok, nielen pár týždňov, keď vám je najhoršie. Alergiológ je často ako detektív, ktorý musí vypátrať správny alergén, ktorý spôsobuje problémy. Okrem rozboru pacienta robí najmä kožné testy. Ako doplnok môže urobiť laboratórne vyšetrenia či funkčné vyšetrenia dýchacích ciest.

„Veľmi dôležité je určiť správny alergén, dokázať, že tento alergén vyvoláva ťažkosti u pacienta a následne jedinou liečbou, ako dokážeme zvrátiť tento pochod a vyliečiť alergika, je alergénová imunoterapia,“ približuje imunológ. „Ide o novú terapiu známu najmä posledných 10 až 20 rokov. Pacientovi sa v malých dávkach konštantne podáva alergén spôsobujúci problémy v období troch rokov. Zabezpečí to, že imunitný systém v podstate preladí svoju nadmernú reaktivitu a začne daný alergén tolerovať,“ vysvetľuje.

Detská imunologička Iveta Neuschlová zdôrazňuje, že správna liečba môže u detí zabrániť tomu, aby sa zastavil pľúcny vývoj. Inak sa môže stať, že „pľúcne funkcie sa nevyvinú do takej hodnoty, akú by malo iné zdravé dieťa. Neliečené dieťa má častú chorobnosť a užíva veľa antibiotík, čo má dosah na imunitný systém.“

Koľko stojí alergia? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Imunoterapiou sa u nás lieči len približne 11 percent pacientov. Ide o nákladnejšiu liečbu pre zdravotné poisťovne, pacienti doplácajú v priemere 10 až 20 eur mesačne. V budúcnosti ale vyliečení pacienti predstavujú nižšiu finančnú záťaž nielen z hľadiska svojich výdavkov, nákladov zdravotných poisťovní, ale aj sociálneho systému.

Alergia a astma stoja viac ako 700 miliónov eur

Chronické ochorenia sú poriadne drahé. „Za rok 2018 sa na alergie vynaložilo približne 25 miliónov eur na terapiu, lieky a diagnostiku, zatiaľ čo na astmu ešte o 20 miliónov eur viac. Nepriame náklady vrátane práceneschopnosti, invalidity a straty produktivity za obidve ochorenia dosahujú na ročnej báze viac ako 700 miliónov eur,“ vraví profesor Róbert Babeľa z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

V roku 2025 bude mať každý druhý Slovák TOTO ochorenie: Existuje len jedna účinná liečba!