J. Ackerman: Genialita ptáků (Čitateľský denník 27/2021)
„Stačí zabrousit na stránky ornitologických časopisů a fascinujícího přehledu Používaní nástrojů u zvířat Roberta Shumakera a objevíme úžasné a překvapivé zprávy o ptácích, kteří používají nalezené předměty jako nástroje. Aby třeba zachytili vodu, poškrábali se na zádech, otřeli se či nalákali kořist.
Například čáp bílý přináší ptáčatům vodu ve vlhkém mechu, který jím vyždímá přímo do zobáčků. Afričtí papoušci šedí nabírají vodu z nádoby pomocí tabákové fajfky či víčka od láhve. Vrána americká přenáší vodu ve frisbee, aby si znovu namočila kaši, a další si k větvi, na které sedávala, připevnila pružinovou hračku, aby se o její volný konec drbala (…)
Nekteří ptáci používají předměty jako zbraně. Jedna vrána americká v oklahomském Stillwateru hodila tři šišky na hlavu vědce, který šplhal k jejímu hnízdu.“
Ak by som mal napísať zoznam stolových hier, ktoré nejakým spôsobom zmenili môj život, určite by sa na ňom ocitlo Na křídlech. Hra, v ktorej do rôznych biotopov vkladáte karty vtákov a ich drobné farebné vajíčka ma primäla všímať si pozornejšie operených tvorov žijúcich v našom okolí. Keď na nich upriamite svoju pozornosť, zistíte, že sú všade. A majú ozaj zvláštne spôsoby.
V Genialite ptáků Jennifer Ackerman sa napríklad dozviete, že čajky rozbíjajú ulity mäkkýšov hodom z veľkej výšky na tvrdý povrch. Alebo že supy vo vojnových zónach objavili mínové polia ako zdroj mäsitej, nadrobno nasekanej potravy. Samostatnú kategóriu potom tvoria vtáky, ktoré si vyrábajú vlastné „nástroje“ — špáradlá, misky alebo dokonca háčiky.
Ackerman systematicky navštevovala mnohých ornitológov a vedcov po celom svete aby zostavila knihu zaoberajúcu sa práve vtáčou vynaliezavosťou. Venuje sa v nej ich pamäti, napodobňovaniu zvukov a „dialektov“ a napríklad aj schopnosti orientovať sa a zvládať dlhé lety naprieč zemeguľou. Jej nadšenosť pre vec niekedy hraničí s antropoformizmom, našťastie si to uvedomuje a nemusím tu tak písať vtípky o tom, ako nás delfíny, mloky a vtáčikovia ovládnu.
Keďže som mal biológiu naposledy niekedy na základnej škole, mnohé časti venujúce sa činnosti mozgu, buniek a génov boli pre mňa nezaujímavé. Autorka však vždy vytiahla aj nejaký ten príklad z praxe, ktorý to u mňa zachránil — sánkujúce sa havrany, nadávajúce kŕdle kakadu alebo nestor kradnúci peňaženky ihneď zvýšili moju pozornosť. Škoda, že kniha nemá aj príslušné ilustrácie.
Zaujímavosťou Geniality, ktorá po celý čas operuje s náhodou, slepými silami prírody a tvrdosťou evolučných procesov, je záver, v ktorom Ackerman uvažuje o ekológii, vymieraní druhov a ľudskej zodpovednosti. Cíti, že s našim svetom niečo nie je v poriadku, ale prečo? Prečo vôbec chrániť živočíchy a ich biotopy, ak vyhráva ten silnejší, dravší a prispôsobivejší? Podnetné otázky.
J. Ackerman: Genialita ptáků
Kazda, 2018
352 strán
*
70 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
