N. Stevensonová: Nimona (Comicsový denník 6/2021)
„‚Takže tadyhle máme Vládce světa. Rozvíjí strategické schopnosti — člověk může hrát za psa, španělskou botu nebo za katapult. To jsem z toho jelen: rozvíjí jazykové a pozorovací schopnosti…‘
‚Řekla jsem, že chci hrát VIDEOhry.‘
‚Videohry jsou stráta času.‘
‚A deskovky ne? K čemu je vůbec máte? Dyť tady bydlíte sám!‘
‚Kdysi jsem míval pohůnky. Večery s deskovými hrami byly hodně oblíbené.‘“
Hľadajúc narodeninový darček pre dospievajúcu sestru som si spomenul na Nimonu — oceňovaný fantasy comics od autorky Záleskautiek. A ako dobrý starší brat som si ho pred samotným darovaním ešte stihol prečítať. Ha ha ha.
Do zvláštneho kráľovstva plného nielen hradov a rytierov, ale aj televízorov a elektriny, prichádza Nimona — mladé dievča s ružovým účesom, drzým úsmevom a pár kilami navyše. Jej snom je stať sa parťáčkou najväčšieho zloducha krajiny, zjazveného kyborga Ballistera Temnotaja. Pri výberovom konaní na tento post jej výrazne dopomôže fakt, že ovláda morfomágiu — schopnosť meniť sa na ľubovoľné zviera či človeka. Alebo draka.
V krátkych kapitolách, ktoré vychádzajú z klasických fantasy zápletiek a kulís, spolu prežívajú podvratné dobrodružstvá, spriadajú diabolské plány na ovládnutie sveta a odhaľujú nekalé zámery oficiálneho Inštitútu presadzovania poriadku a hrdinstva.
Noelle Stevensonová nakreslila svoj svet jednoducho a dynamicky, postavičky mi štylizáciou trocha pripomínali Adventure Time alebo výbornú Hildu, s ktorou ich spája aj koloring posunutý do podobných pastelových odtieňov. Nimona má však trocha chudobnejšie kulisy a ani práca s panelmi ničím nevybočuje z priemeru. Čo, samozrejme, nemusí byť v konečnom dôsledku zlé — spomeňme si len na Moorových Watchmenov, ktorí aj takmer po štyridsiatich rokoch geniálne fungujú na pravidelnej mriežke.
Problém však vidím v tom, čo mohlo mierne neinvenčný vizuál zachrániť — scenár. Po svižnom úvode, v ktorom som si hlavnú hrdinku pre jej drzosť obľúbil, sa dej začal uberať dosť predvídateľným (čítaj nudným) smerom. Teda až na fakt, že sa temný záporák zamiluje do cnostného rytiera. Mimo tohto zvratu, na ktorom sa dajú s dospievajúcimi postaviť zaujímavé rozhovory, som dostal už len klasické „príšera je v každom z nás“, „korporácie sú zlo“ a „nesúď knihu podľa obalu“.
Na comics, ktorý dostal Cenu Willa Eisnera, mi to príde trocha málo — ale možno sa už len neviem vcítiť do kože násťročného čitateľa. Škoda, lebo samotnú Nimonu s jej punkovým účesom, dračou podobou a drzými spôsobmi som si celkom zamiloval.
N. Stevensonová: Nimona
Paseka, 2020
272 strán
*
65 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
