V OSN varovali pred blížiacou sa pandémiou, proti ktorej neexistuje vakcína

Bratislava 19. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Taký skrytý globálny problém, akým je sucho, môže prerásť do novej pandémie, ak štáty neprijmú okamžité opatrenia na reguláciu mimoriadnej klimatickej situácie. Informuje o tom správa OSN, ktorú zverejnili na webe organizácie

Podľa získaných údajov v 21. storočí už minimálne 1,5 miliardy ľudí poškodilo sucho, ekonomické škody sa odhadujú na 124 miliárd dolárov. Podľa expertov je presná suma strát oveľa vyššia, pretože uvedené údaje neodrážajú veľkú časť strát rozvíjajúcich sa štátov.

“Sucho sa čoskoro stane budúcou pandémiou a vakcína na jej liečbu neexistuje. V najbližších niekoľkých rokoch bude veľká časť sveta žiť v podmienkach nedostatku vody, dopyt bude prevyšovať ponuku,” oznámila špeciálna zástupkyňa generálneho sekretára Úradu OSN pre znižovanie rizika katastrof Mami Mizutori.

Mnohí ľudia sa domnievajú, že sucho zasahuje iba púštne oblasti Afriky, v súčasnej dobe je to však veľmi rozšírený jav. Ku koncu storočia to v tejto alebo inej forme pocítia takmer všetky štáty.

V správe sa uvádza, že nárast obyvateľstva tomuto procesu tiež napomáha.

“Ľudia žili v podmienkach sucha 5 000 rokov, ale teraz pozorujeme niečo iné,” zdôraznili v OSN.

Uvádzajú, že zmena charakteru zrážok v dôsledku klimatických zmien je kľúčovým faktorom sucha, ale dôležitú úlohu hrajú tiež neefektívne využívania vodných zdrojov a degradácie pôdy pri intenzívnej poľnohospodárskej činnosti.

V tejto súvislosti Mizutori vyzvala svetové vlády, aby zreformovali spôsoby získavania, ukladania a využívanie vody a správu pôd.

Nedostatok pitnej vody

Americkí vedci z Rensselaer Polytechnic Institute zaznamenali pokles hladiny kyslíka v sladkovodných jazerách. Podľa odborníkov je tento jav spôsobený zrýchlením globálneho otepľovania na Zemi.

Podľa vedeckých prác publikovaných v časopise Nature odborníci vyhodnocovali stav 393 jazier, z ktorých väčšina sa nachádza v zemepisných šírkach s miernym podnebím. Práca zohľadňuje údaje z rokov 1941 až 2017.

Ako sa ukázalo, jazerá strácajú kyslík 2,75-9,3-krát rýchlejšie ako svetové oceány, čo negatívne ovplyvňuje stav ich ekosystémov. Od roku 1980 sa teda obsah kyslíka vo študovaných vodných nádržiach znížil o 5,5% na povrchu a o 18,6% na dne.

Dôvodom zmien bolo zvýšenie teploty sladkej vody o 0,38 stupňa Celzia za desať rokov, hovoria odborníci. Takéto účinky globálneho otepľovania prispievajú k reprodukcii modrozelených rias, ktorých toxíny sú nebezpečné pre iné živé organizmy žijúce v sladkej vode.

Zníženie hladiny kyslíka vytvára podmienky potrebné pre reprodukciu anaeróbnych baktérií. Metán, ktorý vypúšťajú, zvyšuje emisie skleníkových plynov, čo len zrýchľuje tempo zmeny klímy. Otepľovanie tak môže vyčerpať zásoby pitnej vody a narušiť rovnováhu sladkovodných ekosystémov.