táto molekula dostala názov ozón podľa gréckeho výrazu pre zápach. Ozón totiž, na rozdiel od kyslíka, ktorý nemá žiadnu vôňu, má veľmi špecifický a výrazný pach. 

Ako ozón vzniká? Molekula kyslíka je relatívne stabilná, ale pri dostatočnom množstve dodanej energie sa časť kyslíkových molekúl začne rozpadať na voľné atómy kyslíka. Tie sú veľmi reaktívne a ak nenájdu nič iné, s čím by reagovali, pripoja sa k prítomným molekulám kyslíka a vytvoria tak trojatómové molekuly ozónu. Toto spojenie je veľmi nestabilné a ľahko sa rozpadá. Preto je ozón, zdroj atomárneho kyslíka, veľmi silným oxidačným činidlom. 

Molekuly ozónu pre svoju nestabilitu nevydržia veľmi dlho, ich polčas rozpadu vo vode je len 15 minút, vo vzduchu niekoľkonásobne dlhšie.

pôvod a výroba

Ozón vzniká v prírode všade tam, kde je dostatok energie, najmä elektrickej. Preto sú blesky výborným zdrojom nielen svetla a zvuku, ale aj ozónu. Ako sa ale vyrába priemyselne? Ako sme písali vyššie, ozón nevydrží dlho. Nedá sa teda tak ako iné plyny vyrábať centrálne, plniť do fliaš a voziť na miesto spotreby. Musí sa vyrábať priamo tam, kde sa aj používa. Robí sa to rovnako ako v prírode – elektrickým výbojom. Len sa pri ňom neblýska a nehrmí.

Na výrobu ozónu totiž netreba ani svetlo, ani zvuk blesku, stačí blesku podobné elektrické pole s dostatočnou energiou. Takže potrebujeme dve elektródy, elektrický prúd s vysokým napätím, desaťkrát vyšším, než je v bežnej sieti a s vysokou frekvenciou. Zatiaľ čo v bežnej sieti má elektrický prúd frekvenciu 50 kmitov za sekundu, vysokofrekvenčný striedavý prúd, ktorý sa používa pri výrobe ozónu, má frekvenciu až 1 400 kmitov za sekundu.