mali by sme ju dokonca vyslovovať ešte komplikovanejšie, pretože pôvodne sa volá Worcestershire sauce, čiže výslovnosť by potom bola vusterširská omáčka. No v slovenčine sa používa ako worcesterská omáčka (vyslov vorčesterská), takže radšej ostaneme pri nej. Niektoré krajiny sa problémom s vyslovovaním Worcestra vyhli a omáčku pochádzajúcu z tohto mesta jednoducho nazývajú anglická, napríklad Holanďania a Dáni. Jej pôvod je však oveľa zložitejší. Worcesterská omáčka síce vznikla v prvej polovici devätnásteho storočia v Anglicku v meste Worcester, no s jasným zámerom napodobniť rybaciu omáčku, ktorá kraľuje kuchyniam juhovýchodnej Ázie. Ale všetko po poriadku. 

Keď sa lord Marcus Syndys, guvernér Bengálska, vrátil domov do Anglicka, aby si v pokoji užil svoj dôchodok, zrazu zistil, že mu niečo v jeho živote chýba. A síce ostrá a nezameniteľná chuť rybieho dochucovadla, ktorým si korenil stravu na svojom predošlom, značne exotickom pôsobisku. Jeho túžba mať doma znova chute juhovýchodnej Ázie vyvrcholila v naliehavú prosbu, ktorú predostrel v miestnej worcesterskej apatieke dvom chemikom: Johnovi Lea a Williamovi Perrinsovi. Tí neváhali a pustili sa do práce. Možno pri svojom pátraní narazili na zaujímavé recepty ešte z čias, keď sa rybacia omáčka hojne využívala aj v našich európskych končinách. Už v starovekom Grécku a Ríme si ľudia dochucovali jedlá jantárovou a hrozne zapáchajúcou tekutinou, ktorú volali garum alebo liquamen. Vznikala v obrovských kadiach rozumne umiestnených za mestami, pretože v nich nasolené kvasili rôzne malé nevypitvané rybičky, morské potvory spolu s vyvrhnutými vnútornosťami väčších rýb.