F. Herbert: Duna (Čitateľský denník 48/2021)
„Nějaký hlas sykl: ‚Roní slzy!‘
Nejbližší to zaslechli a po kruhu se šířilo: ‚Usúl dává mrtvému vlhkost!‘
Ucítil, že se někdo dotkl jeho vlhké tváře prsty, a zaslechl užaslý šepot.
Když Jessica uslyšela, co se říká, vycítila z hlasů hluboký prožitek a uvědomila si, jak obrovské zde musí být zábrany proti prolévání slz. Soustředila pozornost na slova: ‚Dává mrtvému vlhkost.‘ Byl to dar tomuhle světu stínů — slzy. Budou nepochybně posvěcené.
Žádný jiný zážitek na této planetě se jí tak silně nevryl do vědomí, že voda zde má rozhodující hodnotu. Ani prodavačí vody, ani vysušená kůže domorodců, ani filtršaty nebo vodní disciplína. Byla to látka nad jiné vzácnější — byl to život sám, a obklopovala ji symbolika a rituály.
Voda.“
S Dunou to bolo takto. Roky som o nej čítal a počúval ako o žánrovom míľniku, ktorý inšpiroval všetko od Star Wars, cez Kastu Metabarónov až po Hyperion. Vraj je to originálne, viacvrstvové sci-fi, ktoré si musí každý žánrový fanúšik povinne prečítať. Tak som to plný očakávaní skúsil. A nedostal sa ani cez prvých sto strán.
Dej sa mi zdal nezaujímavý, plný pseudofilozofovania, zvláštneho jazyka a chladných postáv, nemal som sa čoho chytiť. Až s blížiacim sa filmom Denisa Villeneuvea a neutíchajúcim povzbudzovaním zo strany sci-fi kamošov som dal tejto klasike po rokoch novú šancu. Neviem, či som dospel, zmúdrel alebo čo, ale na druhý krát to bola veru iná šálka kávy.
Mladý šľachtic Paul Atreides sa spolu s celou rodinou ocitá na púštnej planéte Arrakis, ktorá je veľmi dôležitá ako zdroj melanže, najvzácnejšej a najdrahšej suroviny v celom vesmíre zvanej aj korenie. Rod Atreidov má tak v úlohe lénnych správcov vystriedať Harkonennov, svojich krutých oponentov, ktorí sa však výnosného biznisu so vzácnou surovinou nechcú vzdať len tak ľahko. Navyše, Paul trpí vidinami o džiháde, krvavej budúcnosti, ktorej má byť súčasťou. Ako sa bude vyvíjať jeho príbeh na planéte, kde je vzácna každá kvapka vody a kde po piesku surfujú stovky metrov dlhé púštne červy?
Duna, to je mix politikárčenia, intríg, ekológie a orientálnej estetiky i mystiky. Dobrodružné atrakcie v nej zväčša ustupujú do úzadia pred dialógmi, popismi ekosystémov a technológií zachytávajúcich vzácnu vlhkosť — aj preto sa možno číta ťažšie, než niektoré iné sci-fi. Frank Herbert však vytvoril svet, o ktorom chcete vedieť viac — o jeho histórii (prečo tu nie sú počítače, keď sme v budúcnosti?), prírode (čím sa živia tie monštruózne červy a prečo ich už dávno niekto nevystrieľal?) i náboženstvách (ako to, že variácia islamu ovládla celú planétu, a možno i vesmír?).
Ak teda hľadáte dospelú sci-fi, jeden zo základných kameňov žánru v originálnych kulisách, s uzavretým príbehom (a množstvom pokračovaní), Duna tu je pre vás. A ešte ju aj stíhate prečítať pred októbrovou premiérov filmu!
F. Herbert: Duna
Baronet, 2006
640 strán
*
90 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
