Dnes je sv. Cecílie

Cecíliu zosobášili so vznešeným pohanským mládencom Valeriánom. Obrátila ho na vieru, aj jeho brata Tiburcia. Keď sa Valerián a Tiburcius odmietli vzdať viery, boli sťatí. Úradníka pri poprave, Maxim, ktorý sa ich verejne zastal, sťali s nimi. Neskôr bola aj Cecília úradmi predvolaná a keď odmietla obetovať pohanským bohom, zaživa ju dali do vriacej vody. Keď sa jej nič nestalo, niekedy v r. 222-230 ju sťali. Ani troma ranami ju neusmrtili, takže podľa zákona ju prepustili, žila ešte tri dni. Jej majetok pred zhabaním rozdala chudobným.

Rodina Cecílie darovala cirkvi pozemok na Via Appia Antica. Pápež Calixot I. na ňom vybudoval katakomby, do krypty uložili aj telá Cecílie a Urbana. Jej truhlu našli v r. 822 a preniesli ju do baziliky sv. Cecílie v Trastevere. 20.10.1599 kardinál Sfondrati otvoril jej hrob, v truhle z cyprusu ležalo jej neporušené telo v bielych šatách. Vyvolalo to veľký ohlas, aj pápež Klement VIII. sa prišiel pozrieť. Poveril Stefana Madernu vytvorením sochy, ktorá by znázorňovala polohu svätice – na boku, akoby spala, s vyčesanými vlasmi, s holým obviazaným poraneným krkom a s otvorenými troma prstami. Keď nemohla kázať, čo po sťatí ešte robila, v smrteľnej agónii ukazovala znak Trojice.

V oných časoch mŕtvych pochovávali za mestskými hradbami, neskôr aj v katakombách.   V Šebastiánových, dlhých asi 12 km,  je pochovaných vyše stotisíc ľudí, najmä kresťanov. Tu pochovali aj sv. Petra a Pavla, neskôr ich preniesli do bazilík.  

Sv. Cecília sa zobrazuje s palmou, ľaliou a lutnou. Raffaello Sanzio namaľoval obraz Extáza svätej Cecílie, maľovali ju aj P.P. Rubens a G. Reni. Mnohí skladatelia, napr. Ch. Gounod, J. Haydn, G.F. Händel, B. Britten  a A. Pärt jej tiež venovali svoje skladby. Paul Simon o nej v r. 1970 skomponoval   populárnu pieseň Cecilia. 

(úryvok je z novej knihy autora Sedem statočných na siedmich rímskych pahorkoch).