T. Sandoval: Doomboy (Komiksový denník 13/2021)
„‚Já hraju pro Annie na kytaru, aby mi odpustila!‘
‚Odpustila? A co? To, jak ses naštval, když jsem nakreslila tvý kytaře oči? Nebo to, žes mi nedal pusu, když jsme se naposled loučili, a že ses mi pak už neozval? Čekala jsem na to, ale nic ti nevyčítám… a za to, že jsem tě musela opustit… nemůžeš. Nemám ti co odpouštět… ale mám ráda tvoji hudbu. Moh bys mi ještě naposledy zahrát?‘“
Volajú ho D. Je to vlasatý pubertiak milujúci gitaru, metalové koncerty a svoju priateľku Annie. Tá však tragicky zomrie a D. zistí, že je na svete úplne sám. Ostala mu len jeho bujná fantázia, psík a more. A hudba.
Každý týždeň schádza na pláž, kde na zdanlivo tajnej rádiovej frekvencii vysiela svojej milovanej divoké gitarové improvizácie. Je to forma ospravedlnenia? Alebo vyznanie lásky? Tak či onak, jeho hudba sa začne záhadne šíriť medzi ľuďmi a z opusteného tragického hrdinu sa nečakane stáva metalová legenda menom Doomboy.
Mexického výtvarníka Tonyho Sandovala som tu už prednedávnom spomínal. Jeho komiks Vodní had ma nadchol svojou výtvarnou stránkou — kresbu ceruzou miestami prekrýva tuš, akvarel strieda digitálny coloring, veľké hlavy, fascinácia ústami, zubami, morom a chobotnicami a surrealistická atmosféra. To všetko nájdete aj v Doomboyovi, je to však namiešané striedmejšie a menej prešpekulovanejšie. Čo sa mi veľmi páči.
Príbeh je miestami prerušený spomienkami na Anne a rozhovormi s líderkou fiktívnej kapely The Green Room of Doom, komiks však plynie veľmi príjemne. Je to o dospievaní, je to o láske, je to o hudbe. Krásne pohľady na krajinu a more navyše ešte umocňuje horizontálny formát celej knihy.
Vďaka Comics centru som tak objavil ďalšieho originálneho autora, ktorého sa oplatí sledovať. Ešte má len 48 rokov, máme sa na čo tešiť.
T. Sandoval: Doomboy
Comics centrum, 2021
144 strán
*
90 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
