Denník N

Slovenskí žiaci a žiačky podľa posledného merania PISA zaostávajú v tvorivom myslení. Dá sa to zmeniť pomocou projektového vyučovania? Zaostávame, a niet sa čomu diviť. Stačí si pozrieť úlohy (link na konci článku) a je jasné, že naše slovenské memorovanie tu stačiť nebude. Naopak, v teste sa nachádzajú otvorené úlohy, kde je treba vytvárať originálne nápady a riešenia problémov. Jeden príklad […]

Tento týždeň rozvírilo hladinu verejného života odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu SR vo vzťahu k novele Trestného zákona ( TU ). Celkom zaujímavú právnickú úvahu dostupnú bežnému laikovi uviedol Mazák ( TU ). Ja si dovolím však upriamiť pozornosť verejnosti na iné rozhodnutia Ústavného súdu SR a čo vlastne Ústavný súd v ich kontexte odkázal Slovensku.

Keď v zadnej izbe malého domčeka, zlepeného z hliny, rozsvietia silné, chladné svetlá, poháňané generátorom, ukáže sa dobre vybavená klinika s dvomi lôžkami. Tu stabilizujú zranených vojakov a potom ich odvážajú do nemocníc. Akurát sa to Rusi nesmú dozvedieť. Na medikov totiž pravidelne útočia.

Všetky rozhodnutia chceme robiť z jedného centrálneho miesta. Najlepšie od úradníckeho stola v hlavnom meste. Od roku 2001 a vzniku vyšších územných celkov nedošlo k žiadnemu systémovému presunu právomocí z centra na regióny, resp. na mestá a obce. Z hľadiska hodnoty za peniaze je nehospodárne, aby sa tieto právomoci držali na centrálnej úrovni. Premyslenou decentralizáciu sa šetrí čas, personáln…

Po oznámení Joea Bidena, že nebude kandidovať na druhé funkčné obdobie, Liz Cheney zverejnila na platforme X (predtým známej ako Twitter) nasledovné vyhlásenie: „Tvorcovia našej Ústavy vedeli, že naša republika vydrží len vtedy, ak naši prezidenti budú mať charakter a česť uprednostňovať povinnosť pred osobnými záujmami. Prezident Biden si zaslúži našu vďaku za svoje desaťročia služby našej kraji…

Je to zvláštne, ale tento názov slávneho románu Milana Kunderu mi často napadne, keď počujem hovoriť nášho prezidenta. Možno mu krivdím, ale jeho reči mi pripadajú ako bezobsažné rapotanie a akoby sa v nich obdivuhodne spájala forma s ich obsahom-neobsahom.

"To bylo událostí, podnětů a inspirací! Mnohé jsou minulostí pryč, ale prý budoucnost odhalí něco nového. Kéž by byla vlídná a bohatá na inspirace, mír a osvětu."

Občas sa ma niekto spýta, čo robím. Hovorím, že práve píšem nejaký vzdelávací článok alebo niečo podobné. Takmer vždy nasleduje otázka, „koľko mi to hodí“. Keďže sa mi o tom nechce rozprávať, poviem, že nič. Nie je to síce celkom pravda, ale reakciou je pohľad, ako keby som sa práve premenil na Marťana. Vyhodnotenie mojej odpovede je zrejme také, že som buď blázon, alebo luhár. Keby však pýtajúci…

"Dneska jsem venčil našeho Agiho u nás doma na zahrádce. Počasí si s námi hrálo, zároveň nám přálo, i když se oblaka střídala s hřejivým letním sluncem."

Posláňím pána farála bi mjeųo bit též duše farníkú upokojovat, rozhodňe neňi jeho posláňím vjerících pravidelňe znepokojovat, znepokojovat, či dokonce aj trízňit, jak né ráz ďíki svojej kázňi spúsobių samolúbí pán farál v istej malebňí záhoráckej dzedziňe… Gdo ho z ňečím ve prospjech vjerících osųoví ´sám si je na viňe´, že ho potem pán farál na kázňi […]