Denník N

„Lesik okoštujem? A proč bich neokoštovaų?!” “Hųaďučkí … a jakože co je to? Záhoráckí džin? A co šecko kromje jalofca do ňeho si daų?” A ket ti ingrédijencije vimenovávat začaų… uš po chvíľi ho prerušių a s úsmjevem povidaų: “Viš co … račik povjedz, co do ňeho nedaųs´, to bude kračí snat…“ A druhí z koštérú sa též rád pripojių a stiheų hnet poznamenat: […]

U nás miznú mohutné stromy. Zdravé lipy malolisté s obvodom kmeňa 250cm aj javory. Odbor životného prostredia súhlasí. Asi vlastne vždy, keď sa jedná o monopoly a kapitalistické hodnoty.

Máte doma s deťmi nejaké rituály? A pamätáte si na rituály, ktoré ste mali vo vašej rodine, keď ste boli dieťa? Kolegyne z Návratu položili tieto otázky aj maminám na Klubíku pre náhradné rodiny. Bola som jeho súčasťou a samotnú ma táto otázka zarazila.

Zhrnutie kauzy o zrážke gymnazistov s politickým marketingom a nenávisťou na sociálnom online trasovisku.

Iľja Iľf (1897 – 1937) a Jevgenij Petrov (1903 – 1942). Tí starší ich poznajú, pre mladších iba toľko, že to boli preslávení sovietski spisovatelia. Zvláštne je, že svoje satirické knihy Dvanásť stoličiek (1928) a Zlaté teľa (1931) a mnohé poviedky písali spoločne pod autorskou skratkou IĽF-PETROV. Spomeňme jednu z nich. Volá sa Strašný sen.

Boľševikovi nevyhovies nech robíš, čo robíš! V roku 1988 som si naozaj v dobrej viere napisal na tričko heslo: V ústrety 18. Zjazdu KSČ! Samotna triedna podala návrh na dvojku zo správania! Studenti Bilikovej mladým patrí svet, títo bolsevicky sráči sa tu odniekiaľ opäť vynorili, no dlho tu diktovať nebudú…dennodenne sedím na chvíľku na káve s partiou rozhladenych […]