Denník N

SaS chystá ďalší reštart, ako sa vyjadril nový predseda. Pán Boh nás ochraňuj! Druhý reštart v podaní SaS už nemusí Slovenská republika rozchodiť.

Rozdiel medzi Bratislavou a štátom nie je náhodný. Ukazuje, čo sa stane, keď sa verejné inštitúcie riadia systémovo – a čo vtedy, keď sa problémy riešia až po tom, ako prerastú do krízy.

Je všeobecne známe, že ľudská pamäť je selektívna a každý z nás či už vedome, alebo podvedome svoje spomienky, najmä tie, na ktoré nie sme po rokoch hrdí, tak trochu upravuje do podoby, ktorá je pre neho žičlivejšia. Problémom ale je, ak sa naša verzia interpretácie minulej udalosti úplne rozchádza s tým, ako sa reálne odohrala. A úplne najhoršie je, ak toho kto udalosť opisuje pravdivo, obviníme…

Emócie si často predstavujeme ako niečo, čo nás prepadne. Ako veľkú vlnu, ktorá sa valí bez varovania a my v nej môžeme len rátať škody. Hnev, strach, smútok – akoby to boli „bubáci“, ktorých sa treba zbaviť, potlačiť ich alebo aspoň vydržať, kým prejdú.

"O mém zvídavém tvorečkovi, kterého jsem také dnes nechal proběhnout u nás doma v interiéru. Agi se rozhlíží, rád relaxuje. Vždycky něco objeví. Škoda že nemluví lidskou řečí. Jistě by recitoval oslavné básně ještěří."

Pani Ilona má 64 rokov. Na prvý pohľad pôsobí ticho a utiahnuto. Kto ju však pozná, vie, že ticho nie je jej povahová črta, ale následok života, ktorý vyústil do psychického ochorenia. Po desaťročiach násilia zo strany manžela sa jedného dňa už po X-tý krát rozhodla odísť. Zbalila si pár vecí a uprostred noci odišla k svojej dospelej […]

To bol názov nechutného videa, v ktorom indickí policajti mlátia palicami vychudnutých drobných zlodejov. K tomu ironickému českému názvu niekto v slovenčine ešte pridal svoj originálny príspevok adresovaný Borisovi Suskovi a Marošovi Žilinkovi, že s našimi zlodejmi by sme to mali riešiť tak ako v Indii.

V predchádzajúcej analýze som pomenoval aktuálnu globálno-politickú diagnózu: Svet sa zmenil na arénu dravcov a súčasná, politicky roztrieštená Európa v nej ťahá za kratší koniec. Ak by mohla byť liekom federácia, musíme prestať vnímať tento pojem cez emócie a historické traumy, a začať sa naň pozerať ako na manažérsky a ústavný mechanizmus.

„Pistole mě škrábla po skráni, ale rána nevyšla. Chlapík už byl napůl groggy. Zhroutil se levým bokem na podlahu, lapaje po dechu. Kopl jsem ho do pravého ramene — pořádně. Pistole mu vylítla z ruky a sklouzla po koberci pod křeslo. Zaslechl jsem, jak kdesi za mnou cinkaly po podlaze šachové figurky. Dívka stála nad ním a shlížela dolů. Pak zdvihla velké vyděšené tmavé oči a upřela je do mých. »T…